Čo očakávate od EÚ?

Pandémia COVID-19, ktorá začiatkom roka 2020 zasiahla Európu a svet, zabila viac ako milión občanov EÚ. Bola zdrojom veľkého utrpenia, pričom ľudia často zomierali osamotení v preťažených nemocniciach alebo domovoch dôchodcov.

Začiatkom júna prišlo k volebným urnám 51 % voličov EÚ, aby si zvolili svojich nových zástupcov v Európskom parlamente, čo je na európske pomery slušná účasť. V tejto epizóde sa Euranet Plus pýta, čo chcú Európania od Bruselu, čo sa snažili vyjadriť vo voľbách a aký vplyv by ich hlasovanie mohlo mať.

Vojna Ruska proti Ukrajine jednoznačne premiešala karty v bezpečnostnej a obrannej politike EÚ a pre Európu nastolila novú éru. Teraz už slávny výraz nemeckého kancelára Olafa Scholza "Zeitenwende", teda "historický zlom", je určite výstižný, pretože vypuknutie vojny na európskom území prinútilo všetky krajiny EÚ prehodnotiť svoju obrannú stratégiu a investície.
Európski lídri aj občania vyjadrili silnú podporu zlepšeniu obranyschopnosti Únie, čo sa jasne a zreteľne prejavilo aj v európskych voľbách.
Množstvo príspevkov z našich rozhlasových staníc k tejto epizóde potvrdzuje obrovský záujem o túto otázku a jej zložitosť, konkrétne akú úlohu by EÚ mala alebo nemala zohrávať v oblasti obrany, ktorá sa po desaťročiach na okraji záujmu opäť dostala do centra pozornosti.

Jedným z najsilnejších nástrojov EÚ na zabezpečenie podpory  občanov je jej schopnosť zaručiť im materiálny blahobyt. Európa sa musí spojiť, aby zvládla hospodárske výzvy dneška a zajtrajška.
Pokračujeme v skúmaní kľúčových očakávaní, ktoré majú európski občania od Európskej únie.  
Schopnosť EÚ zabezpečiť materiálny blahobyt a prosperitu svojich občanov je, samozrejme, prvoradá - je základom jej existencie a jedným z jej najsilnejších nástrojov na zabezpečenie priazne občanov. 

Čo môže EÚ urobiť pre lepšie riadenie migrácie? Spolu s našimi partnerskými stanicami pokračujeme v skúmaní otázok, ktoré by podľa názoru európskych občanov mali byť v centre pozornosti EÚ počas nasledujúcich piatich rokov. Ako budete počuť v nasledujúcich hlasových nahrávkach z Chorvátska, Maďarska, Slovenska a Talianska, medzi tieto otázky patrí aj migrácia.

Dezinformácie a z nich vyplývajúca erózia dôvery vyvíjajú silný systémový tlak na európsku spoločnosť. V tomto dôležitom volebnom roku sa viac ako kedykoľvek predtým určité hlasy snažia podkopať volebný proces.V tejto epizóde sa pýtame ľudí vo viacerých krajinách EÚ - od Pobaltia po Portugalsko a od Bulharska po Taliansko -, čo považujú za problém „dezinformácií“.

Poľnohospodári žiadajú väčšiu zrozumiteľnosť SPP, menej byrokracie, účinnejšiu podporu a vo všeobecnosti lepšie zhodnotenie svojej práce. To je potrebné na "zasiatie semien" potravinovej bezpečnosti a udržateľnosti.V posledných mesiacoch vyšli naši poľnohospodári do ulíc, aby vyjadrili svoju nespokojnosť a znepokojenie nad svojím spôsobom života a budúcnosťou európskeho poľnohospodárstva. Okrem ťažkej práce a prakticky žiadnej dovolenky sú životné podmienky mnohých z nich, najmä malých poľnohospodárov, často ťažké a za plody svojej práce nedostávajú náležitú odmenu. Ich zoznam sťažností je dlhý a volajú o pomoc.V tejto epizóde sa novinári našej siete stretli s farmármi a odborníkmi v tejto oblasti - doslova - v desiatke krajín celého bloku, aby sa pokúsili pochopiť, prečo sa farmári cítia takí ukrivdení a čo by pre nich EÚ mohla urobiť.

Rok 2024 bude pre Európsku úniu kľúčovým rokom, pretože Európsky parlament čaká nová éra.  Voľby budú začiatkom  júna – presnejšie od 6. do 9. júna, keď  budú občania EÚ  čeliť novej výzve: Vybrať si  zvolili svojich národných zástupcov na nasledujúcich päť rokov.Odchádzajúci EP riešil nebývalé množstvo  výziev. Niektoré sa dali predvídať už na začiatku,  ako napríklad potreba zmierniť –  teda prispôsobiť sa – klimatickým zmenám. Platí to aj pre  a neustále sa zvyšujúcu digitalizácia našich životov,  vrátane nášho zložitého vzťahu s umelou inteligenciou. Vyskytli sa však aj neočakávané výzvy: Pandémia  COVID-19,  následná hospodárska kríza a   ruská invázia na Ukrajinu. To všetko vyústilo do  výslednej krízy energetickej bezpečnosti, spojenej so  záväzkom EÚ podporovať vojnové úsilie Ukrajiny.